Slovenský jazyk a literatúra

        • Maturitné žánre



        •  

          ÚVAHA

          • Vyjadruješ svoj vlastný názor na nejaký problém , aj kritický. Prejav sa ako Osobnosť!
          • Nepoučuj, nechci nikoho vychovávať! Nepoužívaj dospelácke reči ani frázy typu -  Mladí by mali byť takí a takí, bla, bla... , ale naopak, nezabudni používať formulácie viet na vyjadrenie svojho osobného názoru: Ja si myslím, Podľa môjho názoru..).
          • Neodboč od témy, v závere sa vráť k východiskovej myšlienke, ale  záver môže ostať aj otvorený.
          • Využi motto - vráť sa k jeho zneniu či pointe aspoň 2-krát: v úvode a závere (jedno z kritérií hodnotenia).
          • Členíme na viacero odsekov (5,6,7...) podľa každej začatej novej myšlienky – pri úvahe nestačí len Ú,J,Z!!!
          • Používaj všetky typy viet, aj nedokončené, prerušené, rečnícke otázky a zvolania a pod.
          • Nevytváraj dlhé krkolomné súvetia – kratšie vety sú krajšie a efektnejšie, ušetria ti problém s čiarkami.
          • Môžeš použiť  aj umelecké  prostriedky, ale nie ošúchané, efektné je aj opakovanie slov.
          • Môžeš (ale nemusíš) citovať nejaké motto, ak vieš spamäti -  ale len k veci.
          • Cituj formou priamej reči, alebo voľne, parafrázou, t.j. zmysel citátu vlož do súvetia (bez priamej reči).
          • Môžeš spomenúť aj nejaký zážitok zo svojho života alebo okolia, ktorý ťa upútal.

           

          VÝKLAD

          • Neutrálne, nezaujaté vysvetlenie nejakého problému. V úvode naznačím problém, v jadre ho rozoberám, v závere zhrniem.
          • Dôležitou časťou je jadro, ktoré by malo byť postavené na vedomostiach o danej téme, pričom môžeš argumentovať, konkretizovať na príkladoch alebo doložiť výrokom odborníka.
          • Môžeš sa odvolať na odbornú literatúru, využi svoje doterajšie  vedomosti – vieš veľa, ver si!!!
          • Používaj neutrálny, „suchopárny“ jazyk, odborné slová, ktoré vieš.
          • K výkladu dostaneš materiál s faktami.
          • Môžeš používať súvetia, polovetné konštr., doplnkové info v zátvorkách a pod.

           

          ROZPRÁVANIE

          • Pokús sa vytvoriť príbeh na danú tému tak, aby bol epický a aby mal pointu (myšlienku).Tvoj príbeh môže byť jednoduchý, ale musí mať zápletku v úvode, zauzlenie a skomplikovanie deja, rozuzleniedokončenie, nemusí to byť happyend :)
          • Používaj autorskú reč (ty opisuješ okolnosti, postavy...) a reč postáv - v podobe priamej reči.
          • Rozprávanie členíme na Ú,J,Z.
          • POZOR pri priamej reči na postavenie a poradie interpunkčných  znamienok a úvodzoviek. Platí tento model  priamej reči – všimni si uvádzaciu vetu a samotnú priamu reč.
            • Horár sa spýtal: „Čie sú tie jablká?“
            • „To sú krásne jablká,“ povedal horár.
            •  „Takéto jablká,“ povedal ujo presvedčivo, „som ešte nejedol.“
          • Používaj všetky slovné druhy,hlavne slovesá, ale aj častice a citoslovcia, zvukomaľbu, umelecké prostriedky, atď.

           

          DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

          • Cieľom diskusného príspevku je vlastné hodnotenie nejakého problému - je tu aj osobný postoj k veci.
          • Tvojím cieľom je presvedčiť poslucháčov, alebo podať netradičné, svojské vysvetlenie problematiky.
          • Môžeš použiť rečnícke otázky, všetky typy viet, ale aj presvedčivé argumenty, príklady.
          • Nesmú prevažovať úvahové prvky.
          • DP členíme na  U,J,Z
          • Dôležité znaky kompozície:
          1. Začínaš oslovením (Milí XY.! a pod.).
          2. V úvode uveď komunikačnú situáciu a tému: Dovoľte, aby som  povedal svoj návrh riešenia ekologickej katastrofy ... a pod.
          3. V jadre popíš situáciu, zamysli sa nad možnými východiskami, navrhni riešenia, ale pozor -  DP nie je úvaha!!!
          4. V závere zhrň, vyzvi k činnosti, požiadaj o podporu riešenia a pod. (Tvoje návrhy môžu byť aj nereálne, ide o to, aby si ukázal, že poznáš kompozíciu DP.)
          5. Končíš poďakovaním za pozornosť.


           

          BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

          • Napíš ho ako „príbeh“ svojho alebo cudzieho života podľa časového sledu udalostí tak, aby to nebolo úradné, strohé, ale aby si (podľa možnosti aj vtipne ) okomentoval svoj doterajší život.
          • Vyber si aspoň 5 úsekov svojho života , nezabudni spomenúť rodinné prostredie, rodičov a starých rodičov, v závere napíš, čo by si chcel v živote robiť, aké sú tvoje životné sny a túžby, aj nereálne.
          • BŽ by mal obsahovať aspoň 5 životopisných údajov/faktov - napr, dátum narodenia, miesto,názov školy, mená príbuzných, bydlisko ... )
          • BŽ členíme zvyčajne na 5 odsekov (častí). 
          • Používaj všetky slová (môžeš aj málilinko detského alebo študentského slangu).
          • Číselné údaje píš podľa možnosti slovom (okrem dátumu narodenia, letopočtu a pod.)
          • svoj vlastný nemáš podpisovať, ani datovať  - rozdiel oproti úradnému.


          CHARAKTERISTIKA

          • Členíme ju na Ú,J,Z.
          • V úvode - stačí aj krátky - uveď, predstav charakterizovanú vec, osobu - Mám rád múdrych ľudí. K nim určite patrí aj môja starká.
          • Jadro Postupuj vždy podľa nejakého plánu, osnovy - aby to malo "hlavu aj pätu" , napr. od celku k častiam alebo odhora nadol a pod. 
          • Záver - opäť zhrň svoje city, postoje ku charakterizovanému objektu  - Na mojej starkej si vážim predovšetkým jej pracovitosť a láskavosť
          • Využi rôzne typy charakteristiky: priamu ch. (vypočítanie vlastností konkrétne - pomocou prídavných mien),  nepriamu ch. (podľa správania, konania a reakcií danej osoby). Môžu tam byť aj prvky opisu zovňajšku, ale iba ak súvisia s nejakou povahovou vlastnosťou, koníčkom, záľubou.
          • Zo slovných druhov používaj prídavné mená, príslovky, vymýšľaj synonymá, aby to nebolo stereotypné.
          • Vety môžu byť s viacnásobným vetným členom.

           

          UMELECKÝ OPIS 

          • Daj si pozor na frázovité, "sladké" vyjadrovanie.
          • Nepoužívaj záplavu zdrobnenín, aby text nepôsobil infantilne a lacno,
          • Používaj umelecké prostriedky - ale s mierou... 
          • Daj si pozor, aby sa z opisu nestalo rozprávanie či úvaha!!!  


          ______________________________________________________________________________________________
          Pozrite si pár ukážok - študentských prác - k niektorým žánrom:




          Beletrizovaný životopis


           

          Kde bolo, tam bolo, bolo jedno žieňa. Kde bolo, tam bolo, bolo jedno chlap. A kde bolo, tam bolo, kde kondómu nebolo, bol jeden malý zákrpok s veľkým srdcom. A bolo to práve to žieňa, ktoré sa vzoprelo svojej mame a menu Jakub. No a tak dostal ten malý zákrpok s veľkým srdcom meno Ivan.

          Ako dni plynuli, naučil sa aj chodiť, a ako dni plynuli ešte dlhšie, naučil sa rozprávať. No dni plynuli ešte dlhšie a ešte rýchlejšie a na ten malý zákrpok s veľkým srdcom, neláskou k druhej tete, a teraz už aj škôlke, čakala osudová skúška. Skúška medzi debilitou a mierne nadpriemerným IQ. Skúška, ktorej meno sa mnohí boja aj vysloviť: ŠKOLA.

          Už po prvom dni si ten malý zákrpok s veľkým srdcom, neláskou k druhej tete, škôlke a teraz aj novej učiteľke uvedomil, že až teraz sa začína ozajstný boj. Tak ten malý fiškus prešiel dva ročníky s ´´čistým´´, potom ďalšie dva s čistým v jazykovej triede. A potom sa to stalo. Ten osudový okamih, ktorý zatiaľ navždy zmenil jeho život. Že čo? Tak predstavte si, že ten malý zákrpok s veľkým srdcom, neláskou k druhej tete, hríbom a teraz už s láskou spomínajúc na škôlku, učiteľku, tretiu a štvrtú triedu, spravil skúšky na gympeľ. Príma bola príma, možno aj preto, že bola prvá. Tam sa mu tiež znepáčila učiteľka matiky. Sekunda prešla ako voda, trojka z matiky tomu zákrpku s veľkým srdcom, neláskou k druhej tete, hríbom a už s láskou spomínajúc na škôlku, učiteľku, tretiu a štvrtú triedu, a teraz už aj s dievčaťom, ktoré sa mu páči, len nenávisti dodá.

          Teraz je z neho tercián, ktorý sa v súčasnosti venuje písaniu tohto životopisu, športom, čítaniu kníh a plánom do budúcnosti. A tých má veru dosť. A už naposledy: Momentálne už nie tak malý zákrpok s veľkým srdcom, neláskou k druhej tete, hríbom a učiteľke matiky, s láskou spomínajúc na škôlku, (m)učiteľku, tretiu a štvrtú triedu, s množstvom priateľov, dievčaťom, ktoré sa mu stále páči, a teraz už aj so šibalským úsmevom sa mi zdôveril, nech je akokoľvek úprimný, že pomýšľa na kariéru športovca alebo reportéra alebo veterinára alebo herca alebo potom už nevie čo,len nech to nie je právnik alebo poisťovák alebo politik.

          Tak tu máte môj dlhý životopis o mojom krátkom živote. A ja len teraz môžem dúfať, že ste čítali aj horšie veci.

           




          Rozprávanie


          Nepríjemná známka

           


          A zase mi ho našla. A zase mám o jednu až nepríjemne oblú známku viac. Tak ja nad tým papieriskom nepodareným strávim tri hodiny, a on si potom jednoducho dovolí ukázať sa profke priamo pred očami v plnej svojej drobnopísmovej kráse a mňa nechať v štichu!

          Pritom jeden mi už zhabala. Tiež sa zjavil na svetlo neónové v tej „najlepšej“ chvíli. Nakoniec našťastie skončil len ako ďalší úlovok „dozorcu“ a mne bola udelená podmienečná milosť. Vraj sa to stalo naposledy. No, to isto! Super, lenže vôbec netuším, čo idem robiť nasledujúcich 20 minút. Zíza na mňa biely riadkovaný papier s nedokončenou chemickou reakciou a 6-väzným uhlíkom. To je totiž všetko, čo som tak z môjho malého veľkého pomocníka – podrazáka dokázal vymámiť. Ostatné potrebné informácie mi vždy skryl na tú druhú stranu – a hádam vám nemusím opisovať, ako „jednoducho“ sa tie malé potvory otáčajú; hlavne keď zorný uhol profesorky je neuveriteľných 168°.

          Blik! S úžasne usmrkaným výrazom siaham do vrecka. Akože po vreckovku... ách... áno, je to on... a už držím v ruke toho nedokončeného súrodenca, zajatého väzňa. Chcel som ho večer vyhodiť do koša, lebo tesne pred koncom sa mi ho podarilo natrhnúť. Avšak moja dlhoročne pestovaná lenivosť mi zabránila vstať z postele a presunúť svoju telesnú schránku o niečo bližšie k smetnému košu. Tak som ho strčil do vrecka. To som sa ešte premohol. Odpisujem dva vzorce a tiež opravujem uhlík do „normálneho“ stavu. Otáčam papier. Spolužiakova noha sa prudkým nárazom stretá s mojou, ja skričím a ťahák mi padá na zem.. Ach, ten ťahák! Zase mi ho našla! Pokračovanie viete...

          Najlepšia bola nasledujúca hodina. Dostávam svoju písomku. No áno, čo iné som mohol čakať?.. Diktujeme známky.

          „Michal...“

          „Päť.“

          „Päť plus jedna jednotka za ťahák.“

          „Prosííím ?!.“

          „Máš 5 za písomku a 1 za ťahák. Asi si nad ním strávil dosť času a bol naozaj bezchybný. Ale stalo sa to fakt naposledy.“

          No to ma podržte. Nechtiac som teda vymyslel novú taktiku boja. Takže ak vám profka nájde ťahák, skúste jej navrhnúť toto...

           

           



          Charakteristika



          Človek, ktorého obdivujem


          „Priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet odišiel,“ povedal O. S. Marden.

          Ja takého priateľa mám. Presnejšie povedané, je to moja priateľka Miriam, človek, ktorého nielen obdivujem, ale aj si ho veľmi vážim. Ľudia si ju už neraz splietli s anjelom. Má kučeravé blond vlasy a obrovské modré oči, ktoré sa neprestajne smejú. Pripomínajú studničku, do ktorej môžete hodiť svoj kamienok s prianím a určite neostane nepovšimnutý ležať na dne.

          Na jej oválnej tvári je najvýraznejší nos, ktorý až príliš vytŕča do sveta a tak dáva všetkým na známosť nekonečnú zvedavosť jeho majiteľky. Jej pery sú síce úzke a nevýrazné, no ako náhle sa pootvoria, nepomôže vám ani čarovná palička, ani dvere na sto zámkov, aby ste ich umlčali. Sú to ústa, ktoré vedia človeka povzbudiť, ale aj ho vyhrešiť, zabaviť, ale aj ho potrápiť. No slová Miriam znejú vždy ako príjemný letný vánok, ktorý vám dodá odvahu a pocit šťastia.

          Aj keď jej výzor nespôsobuje žiadne testosterónové katastrofy, je sama so sebou v celku spokojná. Z mnohých vecí, za ktoré vďačí svojej mame, je aj štíhla postava, ktorú sa jej darí udržať aj napriek neprimeranému prejedaniu sa. Snáď jediné, čo jej skutočne prekáža, je jej výška. Na svet sa predsa len pozerá krajšie zhora, a navyše pri takejto výške a neustálom pohľade do výšin sto osemdesiatich centimetrov, sa ani jej krčná chrbtica nemá najlepšie.

           Je to človek plný protikladov, pretože ku každej svojej pozitívnej vlastnosti vie v sebe nájsť aj jej opak – tú negatívnu. Veľkou výhodou jej „rozpoltenosti“ je, že sa nijakým spôsobom „nezaškatuľkovala“ – nemusí byť vždy veselá, aj keď jej túto vlastnosť zvyknem pripisovať, pretože jej osobnostnou črtou je taktiež neovládateľná mrzutosť, ktorá prichádza vo chvíli, keď to najmenej očakávate.

          Ľudia ju zvyknú obviňovať z toho, že mení svoje názory rýchlosťou zvuku, a pritom si myslím, že je to vcelku rozhodný človek. Ale pravdou je aj to, že sa radšej prispôsobí, akoby sa mala s niekým pohádať. No jedná vec je jej proti srsti, a to keď sa jej niekto snaží vnútiť vlastný názor. Jej najmenej obľúbené slovo je „musieť“. Dá sa povedať, že celá spoločnosť už roky funguje na tomto nenápadnom slede písmen. Veď už samotné slovo „musieť“ v nás vzbudzuje rešpekt, je nemenné a ruší akúkoľvek možnosť výberu, to sú dôvody, prečo ho tak rázne odmieta. Ako náhle si uvedomí, že niečo musí, čosi sa v nej zablokuje a na svetlo sveta sa dostane jej najnenávidenejšia vlastnosť – lenivosť. Je všeobecne známe, že lenivosť podľa kresťanstva patrí k siedmim hriechom človeka, no to by bolo ešte to najmenej... Nenávidí, akou rýchlosťou ničí jej veľkolepé plány do budúcnosti, a ona, namiesto toho, aby proti tomu niečo robila, rozjíma nad svojou minulosťou a opäť plánuje budúcnosť. Z toho dôvodu sa zo všetkých síl snaží riadiť akýmsi vlastným heslom: „Treba žiť pre prítomnosť, ináč minulosť a budúcnosť strácajú svoj zmysel.“

          Miriam je nevyliečiteľný optimista, presvedči vás o tom aj jej najobľúbenejší výrok: „Život robí hlúposti, a my hlupáci sa preto trápime.“ Koľkokrát prídete za ňou so svojím problémom, jej očí sa na vás usmejú a z úst začnú vychádzať teplé slová, ktoré vás zohrejú na duši a opäť zažnú plamienok nádeje vo vašom srdci. Minule, keď som sa jej sťažovala, aký je môj život prázdny, len mi povedala: „Prázdne je všetko to, čo v sebe nemá nič ukryté, a život v sebe skrýva toľko prekvapení a tajomstiev, že je tým posledným, o čom by sme mohli tvrdiť, že je prázdne.“

          Moja priateľka je človekom, ktorý sa rád zamýšľa a rieši, chcel by niečo dosiahnuť, ale hlavne sa snaží nesplynúť s davom. S tým súvisí aj vlastnosť, ktorú si na nej veľmi vážim. Je ňou schopnosť správne odhadnúť ľudí a vedieť, čo môže ktorému povedať, bez toho, aby ich nejako klamala. Jednoducho, existujú ľudia, s ktorými sa môžete otvorene porozprávať, tak trochu si aj zafilozofovať o dôležitých veciach, a naopak, sú ľudia, pri ktorých je lepšie tváriť sa ako šedá myška, ináč by vás ešte začali považovať za blázna. Miriam sa však nepovažuje za výnimočného človeka, pripadá jej to trochu prehnané, no snaží sa byť sama sebou a tak sa stať aspoň trochu výnimočnou.

          Nemyslím si, že predchádzajúce riadky naozaj vystihli Miriam ako človeka, ktorého obdivujem. Na to, aby ste pochopili, aká v skutočnosti je, by mi nestačil ani tucet strán, pretože ľudia sa necharakterizujú slovami, ale skutkami.




          Charakteristika literárnej postavy



                                              Sherlock Holmes

           

          Sherlock Holmes je literárna postava z diel anglického spisovateľa Sira Arthura Conana Doylea. Jeho dobrodružstvá sú opísané vo viacerých zväzkoch pod názvom : Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa. Tieto dobrodružstvá sa odohrávajú za čias pravého džentlmenstva a neľútostných bojov o priazeň dámy v starom Anglicku. Sú viacero ráz sfilmované. Sherlock Holmes v nich predstavuje anglického detektíva s istým dôvtipom.
              Sherlock Holmes zvyčajne stáva veľmi neskoro.  Len  výnimočne  sa stane , že vstane zavčas. Zvyčajne ho zobúdza jeho verný asistent Watson, ktorý, ako hovorí sám Sherlock, ho inšpiruje tým nesprávnym postupom , ktorý ho potom posunie o krok vpred. Na riešenie svojich, niekedy až kurióznych prípadov, používa svojské metódy a postupy. So svojou typickou sklennou fajkou vo svojom obľúbenom kresle si vytvára atmosféru na premýšľanie  pri svojom prenášaní sa do mysle páchateľa. Jeho hypotézy sa skoro vždy dotýkajú pravdy. No nie je to len muž čistého myslenia , ale aj muž činu .Dokazujú to už mnohí chytení páchatelia. Pri svojej práci , teda pri niektorých neúspechoch, nepoužíva vulgárne slová, ani len na obvineného. Nezanedbá žiadny detail na mieste činu .Nenechá si nič ujsť. Vždy sa snaží vžiť sa do mysle páchateľa. Svoje argumenty dvakrát zvažuje, pokiaľ vysloví  čo i len náznak obvinenia. Pri prípadoch necháva svojej fantázii voľný priebeh. No pri niektorých prípadoch to nestačí a musí sa preniesť hlbšie do záhad prírody. Svoju pamäť využíva naplno. Má rád, keď je krok vpred a môže sa pozerať na svojho kolegu, ako sa borí v prípade. No niekedy neoceňuje jeho úsilie , čo Watsona zarmucuje. Nenechá na sebe badať ani len  náznak rozrušenia. Svoje chyby uznáva , rozoberá a snaží sa ich napraviť. Otázky kladie namieru a vždy namieste , no niekedy mu poodhalia aj čosi naviac. Pri riešení vážnych prípadov si necháva plán pre seba a neprezradí ho ani Watsonovi. Nekladie vysoké požiadavky , ani čo sa týka financií. Jeho záverečné rozprávania sú napäté a plné vzrušenia ,na konci ktorých prichádza rozuzlenie prípadu.

          Sherlock Holmes je príkladom pre mysliaceho detektíva so správnou dávkou fantázie a zaujatosti k prípadu. Mohol by však byť príkladom aj pre mnohých súčasníkov, hlavne z radov polície.  Pre svoje obdobie je to majster svojho umenia.


           

           

          Diskusný príspevok


          Vážení prítomní!

          Dovoľte, aby som sa vyjadrila k celosvetovému problému, ktorý sa v posledných rokoch stal veľmi aktuálnym na celom svete. Znečistenie životného prostredia je problém, ktorý sa týka nás všetkých, a tak by nám nemal byť ľahostajný. Je dôležité, aby sme sa tejto problematike venovali už dnes a nie keď bude neskoro.

          Ľudia dneška kladú vysoké nároky na seba, na okolie, ale hlavne na Zem. Nie je zlé, že sa chce ľudstvo vyvíjať, ale je potrebné, aby sa vyvíjalo na úkor našej planéty? Zem a aj životné prostredie zanechávame našim potomkom a oni zasa svojim. A tak sa zamyslime, ako sa správame k našej planéte a či sa naše správanie nedá zlepšiť.

          Zemská atmosféra si svoj vyvážený stav udržiavala po stovky tisíc rokov, ale dnes vďaka ľudskej činnosti je tento zdroj života a ochrany vážne ohrozený. S pojmom atmosféra sa spájajú hrozby ako skleníkový efekt, globálne otepľovanie, jedovaté splodiny, kyslé dažde, alebo miznúca ozónová vrstva. Rozvoj priemyslu na celom svete narúša vyvážený pomer plynov dôležitých pre atmosféru. Medzi škodliviny zaraďujeme exhaláty, pesticídy, freóny, výfukové plyny, oxid uhličitý, plyny vznikajúce pri spaľovaní a mnoho iných.

          Plyny v zemskej atmosfére zadržujú teplo zo slnečných lúčov, ktoré sa odrazili od zemského povrchu. Bez nich by bola Zem chladná a všetko živé by zomrelo. Ak sa podiel takzvaných skleníkových plynov zvýši pôsobením znečisťovania ovzdušia, zadržuje sa príliš veľa tepla a Zem sa začne otepľovať. V dôsledku otepľovania sa roztápajú ľadovce a zvyšujú sa hladiny morí. Kyslé dažde vznikajú, keď sa oxid siričitý a oxid dusíka spoja v atmosfére s vodnými parami a vytvoria kyselinu sírovú a kyselinu dusičnú. Kyslé dažde zabíjajú rastliny a zvieratá. Sú nimi ničené pralesy. Ak kyslé dažde stečú do jazier a riek prenášajú svoj jedovatý náklad ďalej a zabíjajú aj tie najmenšie formy života. Toto bol len jeden z mnohých problémov našej planéty. Medzi ďalšie problémy patrí znečisťovanie morí, divoké skládky, alebo výrub stromov z pralesov, ktoré sú zdrojom kyslíka pre celú Zem.

          Neuvedomujeme si, že ničením prírody ničíme seba, ľudstvo a celú planétu. Narušením rovnováhy v prírode čaká náš svet mnoho prírodných katastrof, ako napríklad nadmerné suchá a záplavy, zemetrasenia, zosuvy pôd a mnoho iných. Ak budeme ubližovať našej prírode, vráti sa nám to naspäť a prinesie nám to len nešťastie a utrpenie. Ľudia nadmerne vyčerpávajú prírodné zdroje. Ak sa zamyslíme, dospejeme k záveru, že by sme mali našu planétu viac šetriť. Stačí tak málo, aby sme urobili niečo pre seba, pre našu budúcnosť a pre naše životné prostredie. Môžeme začať recyklovaním papieru, triedením odpadu, výsadbou zelene alebo využívaním alternatívnych zdrojov energie. Celosvetovo by sa tento problém mal riešiť medzinárodnou spoluprácou.

          Človek tvorí súčasť prírody a je za ňu zodpovedný. A tak by sme sa mali zamyslieť, čo môžeme urobiť pre naše životné prostredie a začať s tým už dnes a nie zajtra, keď už bude neskoro.

          Ďakujem za pozornosť!

           



          Umelecký opis

           

                                                     More

           

           

          Prevažnú časť našej planéty tvorí majestátny obor – svetové more. Svojimi okrajmi zahrýza sa do hlbokého vnútrozemia. Slnečné lúče zubatej žeravej gule prerážajúc si cestu slanou vodou nám otvárajú cestu do tajuplného sveta pod hladinou. Prebúdza sa podmorský svet, nedotknuté dno a tiahnuce sa pásy pestrofarebných koralov. V ich zákutiach sa objavuje prekrásny podmorský raj s nespočítateľným množstvom rastlín a jeho obyvateľov. More je ich životným prostredím, ale aj zdrojom energie a potravy pre ich život a existenciu. Morský koník so svojou rodinou tancuje spolu s mierumilovnými rybkami. Ich pokoj môže narušiť len obrovská zákerne sa pohybujúca plachtivá raja, alebo krvilačný zabijak žralok, ktorý svojím výzorom a rýchlosťou pripomína torpédo. Botanickú záhradu koralových machov a bonsajov oživujú želatínové medúzky, ktoré sa tajomne prikrádajú z ešte tajomnejšej morskej hlbiny.

          Silné a pálivé slnečné lúče prenikajú spod svetloazúrovej plytčiny do hlbinnej modrej a strácajú sa v čierňave morského vesmíru. Tu sa stretajú teplé a studené prúdy, ktoré spájajú sa v podmorské tornádo narúšajúce zdanlivú nemotu a hrobové ticho . Pokoj mora môže narušiť aj hukot hrmotných vrtúľ lodí a ponoriek.

          Pre niekoho je more samozrejmosťou a súčasťou každodenného života alebo zdrojom obživy. V niekom vyvoláva pocit oddychu a pokoja. Pre iného to je nesplniteľný sen, ktorý v sebe skrýva ešte mnoho neodhalených tajomstiev.


           

          Slávnostný prejav

                            

                                           

          Milá pani riaditeľka, milí členovia pedagogického zboru, drahí rodičia, milí spolužiaci a priatelia.

              Nemám rád formality ani pózy. Dnešný večer je však pre mna niečím výnimočným. Aj tým, že sme tu nastúpení v slávnostnom oblečení.

          Milé spolužiačky, nikdy som netušil, že môžete byť take krásne.

          Milé prani profesorky, nikdy by som nepovedal , že viete byť tak čarovne milé.
              V maturitnom ročníku máme veľmi veľa povinností. Zúfalo veľa učenia. Všetci sa poctivo pripravujeme na malú veľkú skúšku dospelosti.
              Musím sa však priznať , že pri takýchto významných udalostiach ,ako je dnešný večer, si zreteľne uvedomujem nemilosrdné plynutie času a závratnú rýchlosť ubiehajúceho života.
              Nie som nostalgik ani romantik, ale spomienky na prvé dni v tejto škole mi nikdy z pamati nevymiznú.
              Mal som rád každý vyučovací deň v tejto škole, nielen nebodaj pre učenie a známky, ale aj pre milých a veselých spolužiakov, pre duchaplné a prísne sa tváriace profesorky, ktoré sa snažili zaplaviť nás vedomosťami. Veľakrát sme ich snaženie jednoducho ignorovali. Ďakujeme za vaše úsilie, pani profesorky.
              Milujem túto školu aj kvôli napínavým chvíľkam pri stresujúcich písomkách, či  zábavným situáciám počas vyučovania . Vždy ma príjemne dokázali rozptýliť aj obyčajné rozhovory na chodbách so spolužiakmi . Boli vtipné. Moju dušu kybernetického realistu vždy vzácne obohacovali. . 
              Tých pocitov a zážitkov mám plné priehrštie. Sú viac ako pestré. Čo vlastne z nich vybrať , a čo si pripomenúť pri tomto slávnostnom okamihu, keď tu vsetci stojíme a prežívame vzrušujúce chvíle stužkovej slávnosti? 
              V prvej triede sme boli vystrašení prváčikovia . Nesmelí a neskúsení. S veľkými plánmi a predsavzatiami. Prišli sme do neznámeho prostredia, do noveho kolektívu. Trvalo to však iba krátko. Čoskoro sme zistili pravidla gymnaziálnej hry. Vypozorovali sme slabiny našich profesorov. Zistili sme, čo na koho platí. Presne sme vypátrali, čo vyučujúci neznašajú a čo je im "proti srsti".  Vždy sme si mysleli, že sme o krôčik pred nimi... Teraz už pripúšťam, že profesori si o sebe mohli myslieť to isté.
              Takýto neviditeľný súboj nás žiakov s učiteľským zborom trval 4 roky a teraz sa chýli ku koncu. Dnes vieme, ze nešlo o pravý zápas. Vy, pani profesorky a páni profesori, ste si iba plnili svoje pedagogické povinnosti.  My, študenti, sme sa prirodzene snažili všetko si zjednodušit a uľahčit. Tak to predsa funguje na školach od čias Jána Amosa Komenského. 
              Aj preto budú moje spomienky na študentské tínedžerské časy také krásne. Aj preto túto školu budem vždy mať rád. A nikdy ju nevymažem z pamäti... Prirodzene, ak dobre zmaturujem...
              Na to však v tejto chvili nemusíme myslieť. Nech táto noc nepozná konca, nech sa navždy stratí vo vesmírnom nekonečne. Prajem vám všetkým príjemný večer.

    • Kontakty

      • Obchodná akadémia, F. Madvu 2, Prievidza
      • +421 46 5438118
      • 0903210269
      • F. Madvu 2
        97129 Prievidza
        Slovakia
      • 00162094
      • 2021143575
      • Trenčiansky samosprávny kraj, K dolnej stanici 7282/20A
        911 01 Trenčín, www.tsk.sk
      • Mgr. Ivan Kadlečík
        ivan.kadlecik@oapd.tsk.sk
        0907758025
      • Ing. Alžbeta Balková, alzbeta.balkova@oapd.tsk.sk
      • Ing. Amália Antolová, amalia.antolova@oapd.tsk.sk
      • Mgr. Zuzana Olejárová
    • Prihlásenie