Biológia
3. roč. Krvná sústava
Obehová sústava.
Funkcia : zabezpečuje pohyb telových tekutín v organizme a transport látok ( prísun látok z vonkajšieho prostredia do tela a odsun odpadových látok z jedného orgánu do druhého.)
Telové tekutiny sú : krv – krvný obeh
lymfa ( miazga) – lymfatický obeh
Krv – tekutý orgán – celkové množstvo 5-6 l u mužov a 4-5 l u žien
Tvorí asi 8-9% hmotnosti tela. Organizmus znesie stratu 0,5l bez problémov , ale strata 1,5 l už ohrozuje život.
Funkcia krvi: prenáša O2 z pľúc do tkanív
zbiera CO2 z tkanív a dopravuje do pľúc
rozvádza živiny z tráviacej s. do tkanív
zbiera živiny z látkovej premeny a vedie do obličiek
rozvádza hormóny
zabezpečuje obranyschopnosť
rozvádza po tele teplo
Zloženie krvi:
- Krvná plazma – 55% z objemu
- Krvné telieska – 45% z objemu
Krvná plazma je tekutá zložka krvi žltkastej farby, zložená z anorganických a organických látok. Anorg. : voda – až 90%, soli – NaCl, Ca, uhličitan sodný...
Organ. : bielkoviny ( albumíny, globulíny, fibrinogén..), glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, močovina, žlčové farbivá...
Krvné telieska – červené krvinky – erytrocyty
biele krvinky – leukocyty
krvné doštičky – trombocyty
Červené krvinky – najpočetnejšie – muži majú 4,8 – 5,3 .1012/l
Ženy majú 3,8 – 4,8.1012/l
Prinášajú O2 do tkanív a odnášajú z nich CO2 . Sú okrúhle, v strede preliačené, je v nich červené farbivo hemoglobín ( hém – v ňom je Fe a viaže O2 ; globín – bielkovina). Krvinky ako aj krvné doštičky vznikajú v kostnej dreni ( najmä plochých kostí – lopatka, rebrá, lonové). Žijú asi 120 dní. Sú bezjadrové. Nie sú hneď funkčné, musia istý čas dozrievať.
Biele krvinky – sú bezfarebné, súčasť prirodzených obranných mechanizmov organizmu. Majú za úlohu vypátrať a zničiť MO. Sú väčšie ako červené k. a majú jadro. Ich počet je 4.109/l. Sú ešte rozdelené na : granulocyty – tých je najviac, ale žijú len pár dní
agranulocyty
lymfocyty – (T-bunky a B-bunky)
monocyty – dokážu zničiť najviac MO, žijú aj viac mesiacov
Krvné doštičky – ich úloha je zabezpečiť zrážanlivosť krvi. Žijú len 9 -1 dní. Sú to malé telieska, nepravidelného tvaru. Počet je 100-300 .109/l. Nemajú jadro a aktivizujú sa pri poškodení krvnej cievy : zoskupujú sa a upchávajú štrbinu, čím zastavujú krvácanie.
Krvné skupiny : Každý človek patrí do nejakej krvnej skupiny. Najznámejší je systém
A,B,AB, 0 – je to podľa antigénov ( aglutinogén A a aglutinogén B), ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek. Pri transfúzii musí človek dostať krv so správnymi antigénmi.
Ďalší spôsob typizácie je aj podľa Rh faktora – môže byť + a – ( pozitívny a negatívny)
Cievnu sústavu ľudského tela tvorí :
- cievy
- srdce
Cievy : sú rozdelené na tepny, žily, vlásočnice
Tepny – artérie – dodávajú krv do celého tela a zásobujú tkanivá a bunky kyslíkom. Najväčšia je aorta ( srdcovnica), ktorá vychádza z Ľ komory, je pružná a široká ( asi ako záhradná hadica). Dôležitá je aj krčnica, ktorá zásobuje mozog. Tepny majú hrubé a pružné steny.
Žily – vény – vedú odkysličenú krv z tela do srdca. Majú tenšie a menej pružné steny ( nie sú vystavené takému veľkému tlaku). Najväčšie žily v tele majú jednostranné chlopne, zabraňujú prúdeniu krvi v opačnom smere. Najväčšie žily sú : horná a dolná dutá žila.
Vlásočnice – kapiláry – vytvárajú husté siete nadväzujúce na najmenšie tepničky. Majú dôležitú úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách. Sú mimoriadne jemné a malé (hrúbke ľudského vlasu sa vyrovná asi 10 vlásočníc).
Srdce : ( cor, cardia) – je centrálnou časťou krvného obehu. Je uložené v priestore medzi Ľ a P pľúcami – v medzipľúci. Má hmotnosť 280 – 32 g a dĺžka je asi 14 cm. Srdce je dutý orgán – základom je srdcová svalovina – myokard. ( Vnútorná výstelka je endokard a vonkajšia epikard) Celé srdce je uložené v blanitom vaku = osrdcovníku = perikard.
Srdce má 4 dutiny. Pozdĺžnou priehradkou je rozdelené ne P a Ľ časť. V každej časti je predsieň a komora. Medzi P predsieňou a komorou je trojcípa chlopňa a medzi Ľ predsieňou a komorou je dvojcípa chlopňa. ( Fungujú ako ventily – oddeľujú sa od seba a spájajú)
Do P predsiene privádza horná a dolná dutá žila odkysličenú krv, ktorá prechádza do P komory. Odtiaľ pľúcnica ( pľúcnicový kmeň) vedie krv do pľúc. Po okysličení v pľúcach sa krv vracia do Ľ predsiene 4 pľúcnymi žilami a odtiaľ je krv vytlačená do Ľ komory. Z nej vystupuje srdcovnica = aorta. Oblúk aorty ku chrbtici prechádza do hrudníkovej aorty ( pred ňou je pažerák), otvorom v bránici pokračuje do brušnej dutiny ako brušná aorta a v oblasti panvy sa vetví ne bedrové tepny. Z oblúka aorty nad srdcom vystupujú tri hrubé tepny – ktoré zásobujú hlavu a hornú časť tela.
Výživu srdcového svalu zabezpečujú vencovité tepny.
Činnosť srdca : srdcový cyklus môžeme rozdeliť na diastolu predsiení, systolu predsiení, systolu komôr a diastolu komôr.
Rytmus srdca – systola – stiahnutie svaloviny
diastola – ochabnutie svaloviny ( naplnenie krvi)
Cyklus srdca – frekvencia- 70 – 80 tepov /min. ( Pri námahe 150 – 200 / min.). Načasovanie fáz riadi tzv. prirodzený stimulátor srdca tým, že vysiela elektrické impulzy do predsieň a komôr a táto činnosť sa zobrazuje na EKG.
Krvný obeh – krv koluje v dvoch okruhoch : malý ( pľúcny) a veľký ( telový)
V malom – krv odkysličená priteká do pľúc, kde viaže O2 a vracia sa späť do srdca.
Vo veľkom – okysličená krv je dodávaná k orgánom do tela. Tkanivá viažu kyslík a odkysličená krv sa z nich vracia do srdca, ktoré ju opäť vypudí do pľúc.
Krv v cievach obieha pod tlakom. Optimálny je 120/80 mmHg. Vysoký tlak, čiže hypertenzia je od 160/95 a hypotenzia pod 95/60.
Choroby srdca: srdcový infarkt, kŕčové žily, ateroskleróza, hypertenzia, hypotenzia, poranenie veľkých ciev...