Biológia

• • • 1.roč. Ekológia
    • 1.roč. Podmienky prostredia
    • 1.Roč. Slnečné žiarenie
    • 1. roč. Ovzdušie
    • 3. roč. Krvná sústava

• • • • 1.Roč. Slnečné žiarenie

      • Slnečné žiarenie.

         

        Priamo vplýva na existenciu života na Zemi. Je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich život na Zemi. Na Zem dopadá slnečné žiarenie s vlnovou dĺžkou

        290 – 5000nm. Možno ho rozdeliť do troch základných zložiek:

         

        1. Ultrafialové žiarenie – s rozsahom 290 – 380 nm. Veľkú časť tohto žiarenia ešte pred dopadom na Zem pohltí ozónová vrstva. Vplyv na organizmy : negatívny – spôsobuje rakovinové nádory na koži, slepotu, mutácie...

        pozitívny – tvorba vitamínu D ( potrebný na rast kostí a zubov)

        2. Viditeľné svetlo – s rozsahom 380- 750 nm. Je primárnym zdrojom energie pre fotosyntézu rastlín. Touto reakciou ho rastliny dokážu prostredníctvom chlorofylu a ostatných asimilačných farbív premeniť na energiu chemických väzieb v organických zlúčeninách.

        Podľa nárokov na svetlo môžeme rastliny rozdeliť na :

        1. Svetlomilné – ( heliofyty) – vyžadujú nezatienené stanovište, slnečné( púštne, stepné rastliny...)
        2. Tieňomilné – ( scyofyty) – vyžadujú tienisté stanovište ( rastl. lesného podrastu...)
        3. Neutrálne – (helioscyofyty) – prechodná skupina rastlín, osídľujú trávnaté spoločenstvá...

        Svetelný režim – má v prírode periodický charakter, súvisí s otáčaním Zeme a jej pohybom okolo Slnka. Od neho závisia rytmické deje ovplyvnené v prírode striedaním dňa a noci a ročných období. Dĺžka dňa ovplyvňuje prílet a odlet vtákov, rozmnožovanie hmyzu, rozkvitanie rastlín atď. Podľa dennej aktivity môžeme živočíchy rozdeliť na :

        1. denné
        2. súmračné
        3. nočné

        Poznatky o vplyve svetla na rastliny a živočíchy sa využívajú v rastlinnej a živočíšnej výrobe v PĽH ( umelé zatemňovanie, predlžovanie dňa ...)

         

        3. Infračervené žiarenie = teplo – vlnenie s vlnovou dĺžkou nad 750nm. Ak ho pohltia živé organizmy, pôda, vzduch a pod., mení sa na teplo. Je zdrojom tepla pre našu planétu.

        Najvhodnejšia ( optimálna) teplota pre väčšinu organizmov je v rozpätí 15 – 30 stupňov C. Najodolnejšie voči zmenám teploty sú baktérie ( - 190 až nad 100 st.C)

        Teplota významne ovplyvňuje rozšírenie živočíchov a rastlín na Zemi. Podľa teploty môžeme rozoznávať organizmy :

        1. megatermné – znášajú vysoké teploty
        2. mezotermné – v miernom písme
        3. mikrotermné – chladnomilné v arktickom a subarkticom pásme

         

        Podľa formy prispôsobenia sa zmenám teplôt rozoznávame živočíchy :

        Poikilotermné= studenokrvné – teplota ich tela závisí od okolia, produkujú málo tepla a rýchlo ho strácajú (plazy

        Homoiotermné = teplokrvné – udržujú svoju telesnú teplotu na určitej výške nezávisle na teplote okolia, majú schopnosť termoregulácie, vytvorila sa u nich tepelná izolácia – perie, tuk, srsť ( vtáky, cicavce)