Medzidruhové vzťahy.

Vzťahy medzi organizmami sa dajú rozdeliť na dva základné typy : vnútrodruhové ( vzťahy medzi jedincami toho istého druhu ) a medzidruhové ( vzťahy medzi jedincami rozdielnych druhov).

1. Neutrálne – populácie sa navzájom neovplyvňujú, majú rozdielnu ekol. niku(krt- čmeliak)

2. Pozitívne – prospešné spolužitie populácií
   1. Komenzalizmus – voľné spolužitie populácií, pre jeden druh nevyhnutné, druhý nie je poškodený ( hyeny požierajú zvyšky koristi levov, liany využívajú iné rastliny ako oporu)
   2. Mutualizmus = symbióza – nevyhnutné a trvalé, vzájomne prospešné spolužitie

    ( mykoríza, rak pustovník a sasanka, lišajníky)

3. Negatívne – jeden druh organizmu poškodzuje druhý
   1. Konkurencia =kompetícia –vzájomné súperenie o životné potreby ( priestor, potrava, svetlo, partner) . Typický vzťah medzi organizmami s rovnakou ekol. nikou. V konkurencii väčšinou platí, že uspeje jedinec lepšie vybavený, silnejší, adaptabilnejší ( stromy v lese – strom, ktorý vyrastie rýchlejšie má viac svetla, získava teda výhodu oproti ostatným jedincom toho istého druhu)
   2. Predácia – vzťah medzi dravcom- predátorom a jeho korisťou. Predátor býva väčší a početne slabší ako korisť. Populačná hustota predátora a jeho koristi sú na sebe závislé, vzájomne sa udržujú v rovnováhe. Vyhubenie predátora vedie k premnoženiu koristi.
   3. Parazitizmus – vzťah medzi hostiteľom a parazitom. Parazit žije na úkor hostiteľa, odoberá mu živiny bez toho, aby mu poskytol nejaký úžitok. Parazity môžu žiť buď vnútri tela hostiteľa – sú to endoparazity,  alebo na jeho povrchu – ektoparazity. ( blchy – vonkajšie, pásomnica – vnútorné). V rastlinných spoločenstvách poznáme aj poloparazity – imelo – schopné fotosyntézy, ale haustóriami odoberajú vodu a minerálne látky z drevnej časti cievnych zväzkov.