Ekológia
Ekosystém
Ekosystém.
Ekosystém ( ES) je základná funkčná jednotka prírody. Vytvárajú ho spoločenstvá
( biocenózy) a abiotické podmienky.
Biologické spoločenstvá ( rastliny, živočíchy, huby, mikroorganizmy) a ich prostredie vytvárajú integrovaný celok a sú medzi nimi dynamické a komplexné vzťahy.
Pojem „ ekosystém“ zaviedol anglický ekológ Tansley v roku 1935. Štúdium ES rozpracoval vo svojej učebnici najmä americký ekológ Odum.
Trofická štruktúra ES :
Z hľadiska potravových vzťahov v ES rozlišujeme tri základné skupiny organizmov :
- Producenty – autotrofné organizmy, ktoré získavajú energiu zo slnka ( rastliny)
- Konzumenty – heterotrofné organizmy sú odkázané na energiu producentov, požierajú ich. ( živočíchy) . Poznáme konzumenty 1. stupňa ( radu) – bylinožravce = herbivora
2. stupňa ( radu) – mäsožravce, všežravce = karnivora
3. stupňa ( radu)- predátory, dravce
- Rozkladače – reducenty ( deštruenty, dekompozítory) – živia sa odumretými zvyškami producentov a konzumentov
Vzťahy medzi trofickými štruktúrami nie sú jednoduché, obyčajne sa zoraďujú do líniových
potravových reťazcov :
- Pastvovo – koristnícky – začína zelenými rastlinami a pokračuje bylinožravcami...
Napr. rastlina- bylinožravec- drobný mäsožravec- dravec
Riasy – drobné kôrovce- drobné ryby- dravé ryby – človek
- Rozkladný – ( detritový) – ide o postupný rozklad organickej hmoty. Napr. odumretý organizmus- saprofytický hmyz – huba – baktérie.
- Parazitický – obsahuje cudzopasníka viazaného na hostiteľa.
Trofické vzťahy v ES sa môžu znázorniť graficky ako potravová pyramída. Znázorňujú sa napr. pyramídy počtov organizmov, pyramídy biomasy atď.
Život ekosystému – v každom ES neustále dochádza k premenám a k prevodom látok z energie; je to v súlade so základnými prírodnými zákonmi. Každý ES je dynamická sústava. Potravový reťazec predstavuje cestu prenosu energie potravou od zelených rastlín k heterotrofným organizmom, ktoré využívajú zelené rastliny ako zdroj energie a samy sa stávajú zdrojom energie pre organizmy na ďalších trofických štruktúrach.
Z celkového množstva slnečného žiarenia rastliny zachytia a využijú len 1 - 2 % na tvorbu biomasy svojich tiel. Pri každom prenose energie medzi trofickými úrovňami dochádza k premene energie na teplo, časť sa premení na prácu ( trávenie, pohyb), časť sa využije na rast a reprodukciu. Na každej trofickej úrovni sa takto premení až 90 % energie a organizmom na nasledujúcej trofickej úrovni je k dispozícii na využitie iba cca 10 % energie.
Vývoj ES – nazývaný aj sukcesia. Dochádza pri nej k zmene druhovej a priestorovej štruktúry spoločenstva, ale mení sa aj ich prostredie a celý ekosystém. Má tri fázy :
- Zánik ES a jeho zmladenie – nastupuje po zrútení predchádzajúceho ES. Menia sa prírodné podmienky, môžu sa uplatniť nové vývojové formy organizmov, obsadzujú sa voľné niky = ekologické nahradzovanie. Počet druhov je malý, vzájomné vzťahy sú jednoduché.
- Dozrievanie ES - stabilizácia, nahrádzanie = spoločenstvá sú druhovo bohatšie, vytvárajú sa zložitejšie vzájomné vzťahy, stúpa počet druhov.
- Vrcholové štádium = klimax – ustálené spoločenstvo, druhovo veľmi bohaté, zložité medzidruhové vzťahy.
Rozdelenie ES.
- Prírodné ES – pralesy, rašeliniská, tundra, koralové útesy atď. Sú to väčšinou druhovo bohaté, zložité potravové vzťahy, sú to ES stabilné, schopné autoregulácie a vývoja.
- Umelé ES – polia, lúky, záhrady, parky, rybníky atď. Vznikli zásahom človeka. Sú druhovo menej početné, preto nestabilné, ľahko narušiteľné
( vývraty, premnoženie škodcov...). Na ich udržanie musí človek vynaložiť veľké množstvo energie, ktorú voláme dodatková energia. ( orba, hnojivá, zavlažovanie, pesticídy...) Zvyšuje ich produkciu, záleží však aj na spôsobe nakladania s ňou.